Wlasta si dal prácu a ani tento rok nezabudol zorganizovať Kanalpátry. Tento rok to bolo už deviaty krát. Časovo sa akcia presunula už na Apríl, teda o mesiac skôr a zmenila aj dejisko. Tento rok sa konala v martinskom zrekonštruovanom klube Pistol Pistol. Koncert bol rôznorodý po všetkých stránkach, ale pekne po poriadku... Prišiel som až počas vystúpenia kapely Disident. Pred nimi ešte hrali Jelly babies a Houba. Jelly Babies za sebou ešte veľa koncertov nemajú, no spevák Kobyla si vystúpenie na Kanalparty pochvaľoval. Disidenti odohrali a spoločne s publikom odspievali playlist, ktorý majú nezmenený už niekoľko koncertov. Spevák Aľe mi vysetľoval, prečo to tak vlastne je. Keď majú stále ten istý playlist, tak môžu hrať aj dva songy súvislo po sebe, nakoľko druhý začína na ten istý akord na ktorý končí predchádzajúci. A celkovo je to prehľadnejšie a nemusia sa stále pozerať čo idú hrať. Toľko vysvetlenie od Aľeho. Disidenti svojou účasťou určite mnohých potešili, pretože niet pochýb, že v našom regióne sú veľmi obľúbení.

Po Disidentoch obsadila pódium ďalšia kapela z Česka (až sa mi to prieči písať to ako zahraničie) Kohout plaší smrt. Ľudí pod pódiom bolo rovnako hojne a zábava pokračovala. Na záver ešte odohrali podivnú pieseň s názvom „autobus“ a prenechali miesto kapele Odpad. Odpad sa rozrástol na štyri kusy, konkrétne o druhého gitaristu Viťa, ktorý pôsobí aj v martinskej metalovej kapele Protest. Na Odpad sa tešilo veľa ľudí a počas ich vystúpenia bola pod pódiom naozaj veľká hustota. To, že Odpad má ďalšieho člena bolo jasne počuť a verím že to celú kapelu poženie vpred. Odohrali mnoho známych piesni, kde nechýbali najmä Staré časy či Bordel, ale odohrali už aj nejaké nové z pripravovaného albumu. Keď sa Odpad odpratal z pódia, prevzala ho kapela Ilegality. Hrali ako inak veľmi tvrdo a veľmi rýchlo. Tí čo ich poznajú vedia o čom píšem. Povedal by som, že ich štýl sa dosť prelína s hardcorom. Ďalši v poradí boli nemeckí Speichelbroiss s nálepkami „Konflikt – punk rock from Slovakia“ na gitarách a tričkách. Túto kapelu som ešte nevidel a ani nepočul, no spravili na mňa dobrý dojem.

Myslím že kto má rád melodiku a rytmus, (rytmus s malým „r“!!) toho táto hudba isto poteší. Zahrali rôzne chytľavé songy, ktoré si publikum zaspievalo spolu s nimi. Koncert sa prevalil do druhej polovice a na pódiu sa objavila generácia 73 s titulom Tri groše, ktorá bude onedlho oslavovať 20 rokov svojej existenicie. S touto kapelou z Čadce sa melodika z pódia nevytratila. Práve naopak. Nakoľko vo svojom repertoári majú nespočetné množstvo songov, bolo z čoho vyberať. Samozrejme nemohli len tak odísť z pódia a tak za mohutnej podpory publika odohrali ešte niekoľko songov, aby prenechali plochu kapele RozpoR z Blavy. Ešte pred ich vystúpením niekto povedal že vonku sú náckovia a tak značná časť obecenstva odišla von, ale za takú istú chvíľu sa aj vrátila nakoľko to asi bol nejaký optický klam. RozpoR hrá svojsky, tvrdé vokály, no hudba niekedy naozaj čudná. Miestami je to Oi! či punk ako sa patrí a miestami je to havajský jazz alebo niečo podobné. Po výzve aby sme ostali verní primitivizmu, mávajúc pritom šálom „Good night white pride“ sa začal chystať Chov Hro Chov.... tu ale moja výpoveď ohľadom hudby končí, nakoľko ma ráno čakala na dvore práca.

Čo sa týka klubu a návštevníkov, klub má väčší počet priestorov. Nikto sa nemôže sťažovať, že nemá priestor na pogovanie. Tak isto je tu aj ďalšia miestnosť s ďalším barom, kde sa môžete kľudne porozprávať a nehučí vám do toho hudba z pódia. Prišlo veľa Punx aj Skins. Bolo to tu samí Lionsdale, Everlast, Troublemaker a podobné uniformy. Stačilo nakuknúť do šatne. Bolo tu veľa takých, čo sa prišli zabaviť, pokecať, zapogovať ale aj takých ktorý sa prišli vyspať na schody, či robiť bordel na vonku. Takže naozaj rôznorodý koncert. Predtým ako zanechám pozdravy by som ešte povedal niečo k „SBS-ke“. Aj keď ja osobne som s nimi nič nemal, ale povedal by som že boli až príliš „nekompromisný“. Aj my organizujeme koncerty, kontrolujeme pečiatky pri vstupe, ale myslím že násilie je naozaj až to posledné riešenie a nie jedno z prvých. Čím sa somzrejme nezastávam sociek, ktoré si myslia že náklady na koncert organizátorom asi spadnú z neba. Na záver pozdravujem kapelu Disident + Alžbetku, Wlastu + Odpad, Palda, Východniarov a Mareka, ktorý tu nebol a do Anglicka Dášu a moju Lenku... veru Tri groše mali pravdu s tou piesňou že „všetci sú v Anglicku“

JIHAD (www.bikepunx.eu)